Agora logo Agora - Obianske zdruenie na podporu priamej demokracie   



Posielanie noviniek na Váš email:


Prihlásiť Odhlásiť

Momentálne je online 4 hostí a 0 členov.

Ste anonymný užívateľ. Zaregistrovať sa môžete tu

Ste spokojný s "prácou" poslancov v Národnej rade SR?
Poznáte svojho poslanca?

Po novembri 1989 sme verili v možnosť obnovy dôvery občana k správe vecí verejných na Slovensku. Odcudzenie spoločným záujmom a apatia v tých dňoch ustúpili radosti a chuti do budovania normálnejšej spoločnosti, ktorú by sme mohli považovať za svoju. Stačilo desať rokov, a opäť máme vysokú nedôveru voči zvoleným zástupcom ľudu. Nik nevie, ktorý poslanec parlamentu zastupuje moje záujmy, záujmy mojej obce, či môjho rodiska, regiónu. Parlament je miestom šarvátok, zápasu o moc a posty podľa lobistických záujmov a direktív politických strán. Ktože by sa staral o pôvodné preferenčné hlasy toho- ktorého kandidáta, dnes rozhodujú republikové grémiá, a nie vôľa voličov. Niet záujmu nielen o vtedajšie hlasy, ale ani o súčasné denné bolesti občana, ktorému nikto nedá pôžičku na stavbu rodinnej vilky za tridsať miliónov. Tento občan má skôr obavu o to, či a ako prežije. Otvára sa priepasť medzi bohatými a chudobnými. Na Slovensku na prahu nového tisícročia prevažuje názor STAČILO, ODÍĎTE. Občan by mal vládnuť priamo, tak, ako to bolo v antickom Grécku, kde sa všetci plnoprávni občania stretli na námestí – na Agore a tam rozhodovali. Bez poslancov. I keď pre praktické prekážky nie je možné, aby sa dnes stretli všetci občania naraz na jednom mieste, urobme aspoň našich volených zástupcov zodpovednými iba nám, voličom. Politické strany a hnutia opätovne ponúkajú zázračné riešenia, ktoré sa končia vždy rovnako - zle po voľbách pre voliča a výborne pre politika. Kým sa ONI nenaučia demokracii, skúsme ICH pribrzdiť a donúťme ich aspoň čiastočne k transparentnosti a k zodpovednosti voči Slovensku a jeho obciam, regiónom a voličom i voči Európe. Zaveďme priamu kontrolu ich práce a podriadenosť ich skutočnému šéfovi, ktorým je občan. Súčasní poslanci, ani nemajú šancu správať sa v jestvujúcom systéme inak. Navyše, kým sa stihnú postarať o seba, už sú tu nové voľby. Takže kedy majú plniť volebné sľuby? Preto ponúkame všetkým občanom, ktorí ešte majú záujem o to čo sa deje okolo nich: vytvorme systém, kde je dôvera k správe vecí verejných a kde sa človek neprepadá do nezáujmu o seba samého.

Podpora rozvoja priamej demokracie v občianskej spoločnosti musí prebiehať ako časť trvalého procesu podpory a hodnotenia kvality zastupiteľskej demokracie na všetkých úrovniach (obecnej, regionálnej i národnej). Medzi typické nástroje priamej demokracie patria referendum (plebiscit), občianska iniciatíva (petície) a možnosť odvolať volených i nevolených funkcionárov občanmi. Používanie referenda nenarušilo zastupiteľskú demokraciu. Väčšina krajín má pozitívne skúsenosti s ním. Nezastupiteľný je poznávací zmysel pre občanov. V krajinách kde sa konali takéto hlasovania vzrástla informovanosť občanov. Napr. v Dánsku hlasovanie o vstupe do EÚ umiestnilo Dánov medzi najlepšie informované národy o fungovaní EÚ. Občianske iniciatívy a petície sú bežné v štátoch USA. Možnosť priameho odvolania volených i nevolených funkcionárov umožňuje naprávať nedostatky zastupiteľskej demokracie. Hrozba odvolania núti volených funkcionárov hodnotiť svoje postupovanie a podporuje voličov byť viac aktívny pri kontrole činnosti svojich volených zástupcov. Prax v krajinách, kde je takáto možnosť dokázala nezneužívanie takéhoto nástroja. Medzi nástroje priamej demokracie môžeme zaradiť i občianske zhromaždenia na spôsob starobylej Agory. Najmä v najmenších obciach by táto forma mohla byť výhodnejšie než tvorba obecného zastupiteľstva.

Slovensko má problémy s racionalizáciou riadenia štátu, s prijatím reformy jeho správy a s uplatňovaním zastupiteľskej demokracie. Tento problém negatívne ovplyvňuje rozvoj a transformáciu celej spoločnosti.

Reformy presadzované z hora nepresvedčili ani samotné rozhodovacie subjekty. Skupine reformátorov chýba široká občianska podpora. Občianske združenie Agora má za cieľ prehĺbiť súčasné snahy o reformu verejnej správy o širšie problémy riadenia štátu. Agora navrhuje vytvorenie II. komory parlamentu (hornej snemovne), prijatie väčšinového volebného systému a zníženie počtu volených zástupcov na všetkých úrovniach verejnej správy.

Je potrebné:

1/ Znížiť počet poslancov v NR SR na 100. Konštituovať druhú komoru parlamentu (hornú snemovňu), vytvorenú väčšinovou volebnou metódou z jedno mandátových volebných obvodov bez priamej účasti politických strán a hnutí, voľbou zástupcov priamo zodpovedných svojim regiónom.

I. komora s 50 členmi, volenými podľa politickej príslušnosti s využitím proporčného volebného systému

II. komora s 50 členmi, priamo volenými osobnosťami vo vyšších územných celkoch s využitím väčšinového volebného systému

2/ Zníženie režijných nákladov na verejnú správu o 25 %

3/ Zaviesť systém moci, ktorý by zabezpečoval spravodlivosť a transparentnosť

Za tým účelom je potrebné vykonať legislatívne zmeny v ústave, vo volebnom zákone v zákonoch miestnej samospráve. Väčšina ústavných teoretikov usudzuje že výhody dvojkomorového parlamentu rozhodne prevažujú nad výhodami jednokomorového zastupiteľského zboru. Naša prax pozná prípady prijímania mnohých neústavných, nekomplexných alebo doslova účelových návrhov zákonov. Zavedenie dvojkomorového systému obmedzí prijímanie takýchto zákonov. Použitie väčšinového volebného systému pre voľby do hornej snemovne, by malo umožniť obsadenie druhej komory významnými morálnymi a odbornými autoritami, ktoré si vedia získať podporu občanov v priamych voľbách. Takto zvolená druhá komora bude predstavovať fórum na prezentáciu iných než čisto straníckych myšlienok. Celkový počet zákonodarného orgánu by však nemusel vznikom druhej komory narásť, naopak navrhujeme úsporu 50 poslaneckých miest. Náklady na fungovanie dvojkomorového systému (interné náklady) by tak boli nižšie.

Druhá komora by v dlhodobom horizonte mohla prispieť k väčšej stabilite právneho poriadku, k obmedzeniu vplyvu záujmových skupín (lobistov) na zákonodarnú moc, a tým k zvýšeniu stupňa demokracie v našom štáte. Cieľom dvojkomorového systému malo byť vytvorenie inštitucionálnej prekážky väčšinovej vláde, ktorá má inak tendenciu byť vládou neobmedzenou. Ľudové zhromaždenie v starovekých Aténach bolo schopné v jeden deň prikázať občanom vypiť bolehlav a v druhý deň sa uznieslo tým istým občanom postaviť sochy. Neobmedzená moc jednej zákonodarnej komory sa postupom času mení z demokracie na oligarchiu. Tvorcovia americkej ústavy sa domnievali, že z dôvodu kontroly zákonodarného orgánu je nevyhnutné tento rozdeliť. Druhá komora je jediným miestom na adekvátnu diskusiu o otázkach verejného záujmu, ktorá zabezpečuje lepšiu informovanosť občanov o legislatívnych návrhoch.

Mnohé zákony sa dnes prijímajú za účelom privlastnenia si ekonomických majetkov relatívne malými lobistickými skupinami. Jedným z najefektívnejších inštitucionálnych mechanizmov obmedzenia vplyvu záujmových skupín je dvojkomorový parlament. Takéto usporiadanie v konečnom dôsledku predstavuje prostriedok na zníženie vonkajších nákladov. Tieto externé náklady, náklady ktoré idú na úkor rozpočtu v prospech lobistov, výrazne prevyšujú náklady vyvolané prevádzkou dvoch komôr. Argument o vyššej finančnej náročnosti je tak zavádzajúci a stráca svoj reálny podklad. Navyše dvojkomorový systém je jediný inštitút, ktorý zabraňuje tyranii väčšiny a zároveň pritom garantuje prijatie väčšinovej alternatívy.

Nevýhody proporčného volebného systému:

  • jednoznačné presadzovanie koaličných vlád, čo je obzvlášť nevýhodné pre nepopulárne ale dlhodobo nevyhnutné opatrenia štátu, najmä v období keď je nutnosť reformných krokoch v tranzitných ekonomikách, kde sa od vláda očakávajú kroky ktoré prinesú plody až v dlhodobom horizonte
  • podpora politickej roztrieštenosti a nestability, umožnenie i malým stranám diktovať koaličné podmienky veľkým stranám, inak nemohúcim utvoriť samostatnú ľahko čitateľnú vládu, vlády často závisia na malých okrajových stranách reprezentujúcich malú voličskú základňu
  • možnosť presadenia extrémistických strán, napr. pred Hitlerove Nemecko takto fungovalo
  • formovanie koaličných vlád bez dostatočného spoločného základu a politicky čitateľného vládneho programu
  • ťažko sa odstraňujú od moci strany , ktoré dosiahli určitý významnejší vplyv, niektoré strany pretrvávajú neustále v rozmanitých vládach
  • tvorba jedného celoštátneho volebného obvodu neumožňuje identifikáciu s regionálnymi problémami a väzbu s voličstvom
  • prenechanie prílišného vplyvu straníckym centrálam, aparáty strán sú určujúce, poradie a voliteľnosť je závislá od vzťahu kandidáta k straníckym bossom, názor od voliča je iba druhotný
  • systém si vyžaduje fungujúce stranícke štruktúry, pretože sa očakáva volenie strán a nie kandidátov, to sťažuje adekvátne využitie v prípade nejasných straníckych systémov

Výhody väčšinového volebného systému:

  • jednoduchosť a tendencia zvoliť predstaviteľov zodpovedných určitému regiónu
  • ľahké rozlíšenie medzi dvoma stranami
  • vznikajú jednofarebné silné vlády, koalície sú skôr výnimkou, strany nie sú nútené k ústupkom menšinovým partnerom
  • silná vláda umožňuje vznik silnej ľahko čitateľnej opozície, ktorá je realistickou alternatívou vláde
  • vylučuje extrémistické strany z parlamentu pokiaľ nie sú regionálne jasne limitované, oproti proporčnému systému kde i zlomok percenta môže predstavovať zastúpenie v parlamente
  • udržuje väzbu poslanca s voličmi, členovia parlamentu zastupujú skôr územie, mesto či obec než určitú stranícku nálepku, ich pôsobenie je lepšie kontrolovateľné, keďže občan vie kto je jeho poslanec, to mu umožňuje lepšie sa rozhodnúť pred znovu jeho zvolením alebo nezvolením
  • umožňuje viac výber individuality než strany, voliči môžu posudzovať pôsobenie kandidátov a nie len akceptovať kandidátsku listinu nim preferovanej politickej strany ako je to zvykom pri proporčnom systéme
  • dáva šancu populárnym nezávislým kandidátom dostať sa do parlamentu, obzvlášť je to vhodné v prípadoch nedostatočne sformovaných politických stranách, kde je nejasná ich stredo-pravo-ľavá orientácia
  • hlasovanie si vyžaduje iba jednoduchú manipuláciu ako aj vyhodnocovanie sčítacími komisármi je ľahké

Bolo by vhodné využiť výhody oboch volebných systémov: proporčný pre voľbu strán v dolnej snemovni a väčšinový pre voľbu osobnosti do hornej snemovne. Paralelné použitie oboch volebných systémov v jednokomorovom parlamente by viedlo k vzniku dvoch nezrovnateľných skupín poslancov, jednej zodpovednej voličskému regionálnemu zboru, druhej zodpovednej svojim straníckym centrálam. Volebný proces by však bol takmer ten istý ako pri dvojkomorovom parlamente pri strate výhod, ktoré existencia druhej komory poskytuje.

Ak súhlasíte s myšlienkami občianskeho združenia Agora a chcete sa podieľať na jeho činnosti, môžete sa prihlásiť na adrese:

Agora – občianske združenie na podporu priamej demokracie

Sputniková 37

821 02 Bratislava

tel. 0904 192627

e-mail: agora@priamademokracia.sk

Agora - občianske združenie na podporu priamej demokracie je zaregistrované v zmysle zákona 85/1990 Z. z. na Ministerstve vnútra SR dňa 19. 7. 2000 pod číslom VVS/1-900/90-17098.

Hlavným cieľom je podpora rozvoja občianskej spoločnosti a presadenie systémových zmien vo verejnej správe, ktoré by zabezpečovali jej efektívnu funkčnosť na princípoch rovnováhy pluralitného vplyvu politických strán, občanov a komunálnych samospráv.


[ Späť ]          [ Strnka vhodn na tla ]

Stránka www.priamademokracia.sk je založená na systéme PHP Nuke (GNU/GPL licencia).
Web site engine's code is Copyright © 2002 by PHP-Nuke. All Rights Reserved. PHP-Nuke is Free Software released under the GNU/GPL license.
Generovanie stránky 0.061 sekund