Nevýhody
súčasného jedno obvodového proporčného volebného systému:
- Jednoznačné presadzovanie spravidla širokých koaličných
vlád. Tie sú brzdou pre nepopulárne ale z dlhodobého pohľadu
užitočné koncepčné opatrenia štátu, ktoré sú nevyhnutné
pre budúci pokrok Slovenska. Pre tieto kroky exekutíva necíti
motiváciu, pretože jej neprinesú okamžité volebné úspechy.
- Podpora politickej roztrieštenosti a nestability, čo umožňuje
i malým stranám diktovať koaličné podmienky veľkým stranám.
Tieto bez ich podpory nedokážu utvoriť vládu, ktorá by mala
jasne definovaný program.
- Sťažuje poslancom stotožniť sa s lokálnymi a regionálnymi
problémami voličov a ich riešenia.
- Prenechanie prílišnej moci straníckym centrálam, čím sa
názor voliča stáva druhoradým.
- Uprednostnenie straníckych štruktúr pred osobnosťami,
s ktorými sa občan môže identifikovať.
Výhody navrhovaného väčšinového
volebného systému:
- Uľahčenie rozhodovania voliča a orientácia na predstaviteľov
regiónu.
- Vytvorenie stabilnej vlády schopnej realizovať svoju víziu
rozvoja Slovenska.
- Vznik podmienok pre činnosť ľahko čitateľnej opozície
s reálnym alternatívnym programom.
- Sťaženie podmienok pre extrémistické strany, ak by sa
dostali do parlamentu.
- Priblíženie sa poslanca svojim občanom.
- Zvýšenie pravdepodobnosti, že do parlamentu sa dostanú
osobnosti, zohľadňujúce záujmy občanov.
Na Slovensku máme pozitívne skúsenosti s
uplatňovaním väčšinového volebného systému pri voľbách do
miestnych samosprávnych orgánov. Agora – občianske združenie
pre podporu priamej demokracie v rámci navrhovanej reformy
odporúča využiť výhody oboch volebných systémov:
- proporčný (pomerný) pre voľbu strán v dolnej snemovni,
- väčšinový pre voľbu osobností do hornej snemovne.
Nasledujúca tabuľka č. 1 znázorňuje rozdielne
výsledky v dosiahnutí počtu mandátov pri použití jednotlivých
volebných systémoch pri rovnakom počte odovzdaných hlasov.
Názorne ukazuje vlastnosti väčšinového systému umožňujúcemu
lepšie odrážať rozhodnutia regiónov.
Dopad volebných systémov na pridelenie kresiel
v parlamente (tabuľka č. 1)
Volebné obvody |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
Spolu |
% |
Väčšinový volebný systém |
Proporčný volebný systém |
Odovzdané hlasy pre stranu A |
3000 |
2600 |
2551 |
2551 |
100 |
10802 |
43 |
4 mandáty |
2 mandáty |
Odovzdané hlasy pre stranu B |
2000 |
2400 |
2449 |
2449 |
4900 |
11898 |
57 |
1 mandát |
3 mandáty |
|
5000 |
5000 |
5000 |
5000 |
5000 |
25000 |
100 |
5 |
5 |
Používanie volebných systémov v parlamentoch
v historickom vývoji (tabuľka č. 2)
|
Väčšinový volebný systém |
Väčšinový volebný systém v % |
Zmiešaný volebný systém |
Proporčný volebný systém |
Spolu |
1945 |
6 |
20 |
0 |
24 |
30 |
1950 |
9 |
21 |
1 |
33 |
43 |
1960 |
20 |
34 |
1 |
37 |
58 |
1970 |
31 |
42 |
3 |
39 |
73 |
1980 |
40 |
44 |
5 |
46 |
91 |
1990 |
47 |
44 |
9 |
51 |
107 |
1995 |
68 |
44 |
20 |
64 |
153 |
Ako vyplýva z predošlej tabuľky č. 2 používanie
väčšinového volebného systému v období po 2. svetovej vojne
narastalo až sa stalo rovnako bežným ako čisto proporčný systém
(68 a 64 v roku 1995).
Regionálna distribúcia volebných systémov
(tabuľka č. 3)
Región |
západná Európa |
Amerika |
SNŠ
a postkomunistické krajiny |
Afrika |
Ázia |
Blízky východ |
Oceánia |
Spolu |
väčšinový volebný systém |
6 |
27 |
9 |
30 |
16 |
7 |
18 |
113 |
zmiešaný volebný systém |
1 |
2 |
7 |
7 |
3 |
1 |
1 |
22 |
proporčný volebný systém |
21 |
19 |
11 |
13 |
3 |
2 |
3 |
78 |
Spolu |
28 |
48 |
27 |
54 |
22 |
10 |
22 |
211 |
Voľba, resp. používanie konkrétneho volebného
systému zodpovedá tradícii alebo potrebe určitého štátu. Novovznikajúce
demokracie (podľa tabuľky č. 3) zväčša uprednostňovali väčšinový
volebný systém.
|