Úvod

Program

Reforma parlamentu

Stanovy

Democracy International

Stále zhromaždenie občanov

Aktivity Agory

Priama demokracia na webe

Novinky

Virtuálna Agora

Kontakt

IV. Reforma parlamentu

Slovensko má problémy s racionalizáciou riadenia štátu, s prijatím reformy jeho správy a s uplatňovaním zastupiteľskej demokracie. Tieto problémy negatívne ovplyvňujú rozvoj a transformáciu celej spoločnosti.

Reformy presadzované zhora nepodporili ani samotné rozhodovacie subjekty. Centrálna moc nie je natoľko osvietená, aby sa sama dobrovoľné vzdávala časti svojej moci. „Ako chutí moc“ je najväčší nepriateľ decentralizačnej reformy. Skupine reformátorov chýba široká občianska podpora. Občianske združenie Agora má za cieľ súčasné snahy o reformu verejnej správy rozšíriť o otázky riadenia štátu. Preto Agora navrhuje vytvorenie II. komory parlamentu (hornej snemovne), prijatie väčšinového volebného systému a zníženie počtu volených zástupcov na všetkých úrovniach verejnej správy.

K dosiahnutiu tohto cieľa je preto potrebné:

1) Znížiť počet poslancov v NR SR a konštituovať druhú komoru parlamentu (hornú snemovňu), vytvorenú väčšinovou volebnou metódou napr. z jednomandátových volebných obvodov, voľbou zástupcov priamo zodpovedných svojim regiónom. Voľby by mohli prebehnúť alternatívne jednokolovo resp. dvojkolovo. Volebné obvody by boli vytvorené úmerne k počtu voličov tak, aby nepresahovali hranice územnosprávnych jednotiek. Volič by mal možnosť vybrať si jedného kandidáta do hornej snemovne a jednu volebnú stranu/koalíciu, bez preferenčných hlasov do dolnej snemovne.

• komora s 50 členmi, volenými podľa politickej príslušnosti s využitím proporčného volebného systému na 4 ročné volebné obdobie
• komora s 50 členmi, priamo volenými osobnosťami vo vyšších územných celkoch s využitím väčšinového volebného systému napr. na 6 ročné volebné obdobie s tretinovými doplňovacími voľbami každé 2 roky

2) Znížiť režijné náklady na verejnú správu.

3) Zavádzať systém moci, ktorý by zabezpečoval spravodlivosť a transparentnosť

Za tým účelom je potrebné usilovať o legislatívne zmeny v ústave, vo volebnom zákone v zákonoch o miestnej samospráve. Väčšina ústavných teoretikov usudzuje že výhody dvojkomorového parlamentu rozhodne prevažujú nad výhodami jednokomorového zastupiteľského zboru parlamentu. Môžeme sa inšpirovať poučiť z praxe 17 európskymi európskych krajín, kde používajú rôzne viackomorové parlamenty. Naša prax pozná prípady prijímania mnohých neústavných, nekomplexných alebo doslova účelových návrhov zákonov. Zavedenie dvojkomorového systému by obmedzilo prijímanie takýchto zákonov. Použitie väčšinového volebného systému pre voľby do hornej snemovne, by malo umožniť obsadenie druhej komory významnými morálnymi a odbornými autoritami z regiónov, ktoré si vedia získať podporu občanov v priamych voľbách. Takto zvolená druhá komora bude predstavovať fórum na prezentáciu iných ako straníckych myšlienok. Celkový počet členov zákonodarného orgánu by nemusel vznikom druhej komory byť vyšší, naopak navrhujeme úsporu 50 poslaneckých miest. Náklady na fungovanie dvojkomorového systému (interné náklady) by tak boli nižšie.

Druhá komora by v dlhodobom horizonte mohla prispieť k väčšej stabilite právneho poriadku, k obmedzeniu vplyvu záujmových skupín (lobistov) na zákonodarnú moc, a tým k zvýšeniu stupňa demokracie v našom štáte. Cieľom dvojkomorového systému bude vytvorenie inštitucionálnej prekážky väčšinovej vláde, ktorá má inak tendenciu byť vládou neobmedzenou. Neobmedzená moc jednej zákonodarnej komory sa postupom času mení z demokracie na oligarchiu čoho tendencie sú viditeľné na Slovensku. (Tvorcovia americkej ústavy sa domnievali, že z dôvodu kontroly zákonodarného orgánu je nevyhnutné tento rozdeliť.) Druhá komora je miestom na adekvátnu diskusiu o otázkach verejného záujmu, ktorá zabezpečuje lepšiu informovanosť občanov o legislatívnych návrhoch.

Mnohé zákony sa dnes prijímajú za účelom redistribúcie ekonomických majetkov smerom k relatívne malým lobistickým skupinám. Jedným z najefektívnejších inštitucionálnych mechanizmov obmedzenia vplyvu záujmových skupín je dvojkomorový parlament. Takéto usporiadanie v konečnom dôsledku predstavuje prostriedok na zníženie vonkajších nákladov. Tieto náklady, ktoré idú na úkor rozpočtu v prospech lobistov, výrazne prevyšujú náklady vyvolané prevádzkou dvoch komôr. Argument o vyššej finančnej náročnosti je tak zavádzajúci a stráca svoj reálny podklad. Navyše dvojkomorový systém je jediný inštitút, ktorý zabraňuje tyranii väčšiny a zároveň pritom garantuje prijatie väčšinovej alternatívy.

Úsilie Agory o zmenu volebného systému a reformu parlamentu povedie v konečnom dôsledku k vyprofilovaniu politických strán, k vzniku ideologicky čitateľných vlád. Cieľ občianskej iniciatívy nie je namierený proti pôsobeniu politických strán a hnutí. Naopak realizácia reformy sprehľadní politické dianie, zníži korupciu a napomôže k realizácii koncepcií a vízii skutočného rozvoja Slovenska. Priama voľba poslancov hornej snemovne umožní využiť výhody oboch systémov a pomôže udržať záujem občana o veci verejné.

Podobne voľby zástupcov do zastupiteľských zborov samospráv vyšších územných celkov by mali využiť jednomandátové volebné obvody. Je to jednoduchý, čitateľný a lacný systém brániaci majorizácii hlavnou stranou. Čím nižšie od ústrednej vlády tým viac je miestna politika politikou každodennou, drobnou, kde sa len realizuje politika rozhodnutá na celoštátnej úrovni. Tu by mal byť, podobne ako to je v obciach, obmedzený vplyv politických strán a dôraz by mal byť kladený na praktický život.

Nasledujúce tabuľky demonštrujú použitie dvojkomorového systému v európskych a v niektorých zámorských krajinách, ktoré sú členom OECD. Poslanci do prvej (dolnej) komory sú vždy volení priamo občanmi, ktorí sú voliči (napr. pomerným, alebo väčšinovým volebným systémom). Poslanci (senátori) druhej (hornej) komory sú volení buď rovnako priamo, prípadne sú volení druhým stupňom samosprávy (spravidla regionálnou samosprávou) teda sú volení nepriamo – sprostredkovane, prípadne výnimočne sú tieto miesta obsadzované menovaním, ef offo, dedením a pod.

Tabuľka č. 4

Európsky štát	Počet poslancov v prvej komore	Volebné obdobie v rokoch	Dvojkomorový parlament  – druhá komora	Volebné obdobie v rokoch	1 poslanec na počet obyvateľov (v tis.)
Rakúsko	183	6	64 nepriamo  volených poslancov	5 alebo 6  (podľa krajiny)	33
Bielorusko	110	4	56 nepriamo volených poslancov 8 poslancov menuje prezident	4	60
Belgicko	150	4	40 priamo volených poslancov 21 poslancov určia komunity, 2 poslanci sú  členovia kráľ. rodiny	4	48
Bosna a Hercegovina	42	2	15 poslancov menovaných členmi federácie	2	52
Česká republika	200	4	81 priamo volených poslancov (vždy tretina po 2 rokoch)	6	37
Holandsko	150	4	75 nepriamo volených poslancov	4	70
Chorvátsko	151	4	63 priamo volených poslancov 5 poslancov určených prezidentom	4	21
Írsko	166	5	49 nepriamo volených poslancov 11 poslancov určených premiérom	5	16
Juhoslávia	138	4	40 nepriamo volených poslancov	4	62
Nemecko	669	4	69 poslancov menovaných krajinskými vládami	-	111
Poľsko	460	4	100 priamo volených poslancov	4	69
Rumunsko	343	4	143 priamo volených poslancov	4	46
Slovensko – návrh Agory	50	4	50 priamo volených poslancov	6 (každé 2 roky doplňovacie voľby)	54
Ruská federácia	450	4	178 poslancov menovaných z regiónov	4	233
Španielsko	350	4	208 priamo volených poslancov 49 nepriamo volených poslancov	4	65
Švajčiarsko	200	4	46 priamo volených poslancov	4	30
Taliansko	630	5	315 priamo volených poslancov 9 určení prezidentom poslancov 2 poslanci ex-offo (bývalí prezidenti)	5	59
Veľká Británia	659	5	92 dediční lordi, 548 poslancov doživotne menovaných, 26 cirkevných hodnostárov	neobmedzene	45
Zámorské členské štáty OECD (tabuľka č. 5)
Japonsko	500	4	252 priamo volených poslancov	6 (polovica volená raz za 3)	168
Kanada	301	5	105 menovaných poslancov	neobmedzene	76
Mexiko	500	3	128 nepriamo volených poslancov	6 (polovica volená raz za 3)	160
USA	435	2	100 priamo volených poslancov	6 (tretina volená raz za 2)	510