História
ľudstva je históriou zápasu tých čo chcú byť slobodní proti
tým čo chcú vládnuť. Byť slobodný znamená žiť podľa svojho
rozhodovania. Vládnuť znamená prinútiť iných, aby žili podľa
želania vládcov. Sloboda vláda sú prepojené politikou. Politika
je celospoločenské rozhodovanie. Takéto celospoločenské rozhodovanie
si vyžaduje systém ako to urobiť. Rozhodovacie systému sú
rôzne, od jedného nevoleného vládcu (lídra) k niekoľkým zvoleným
vládnucim predstaviteľom. Vo všetkých politických systémoch
menšina rozhoduje za ostatných. Dnes ako aj v minulosti je
väčšina ľudí vylúčená z väčšiny rozhodovacieho procesu svojej
spoločnosti. Ľudia vylúčení z rozhodovania o väčšine toho
čo sa deje v ich spoločnosti nie sú slobodní. Musia dodržiavať
pravidlá prijaté inými.
História politických systémov je históriou
boja ovládaných s ich vládcami v podstate o právo rozhodovania.
Tieto boje sú motivované túžbou ľudí žiť skôr podľa svojho
rozhodovania než podľa rozhodnutia iných. Boje tých čo dodržujú
príkazy proti tým čo ich vyrábajú boli úspešné v oblasti slobody
rodiny, práce, vzdelávania a v štáte. Dnes je väčšina ľudí
slobodnejšia než v minulosti, ale nie tak slobodná ako by
mohla byť. Totiž vládnuť znamená rozhodovať za iných a nútiť
ich dodržiavať tieto rozhodnutia.
Väčšina ľudí nechce vládnuť druhým, chcú
byť slobodní. Úplná sloboda je možná iba vtedy ak žijeme dobrovoľne
podľa svojej vlastnej voľby. Nik nemôže byť absolútne slobodný
ak žije v skupine. Spoločenské skupiny od jednoduchej rodiny
po celé ľudstvo, musia mať systém pre prijímanie rozhodnutí
rešpektovaných všetkými členmi. Bez takéhoto systému, skupina
nemôže existovať. Iba vzácne všetci súhlasia so skupinovým
rozhodnutím. Niektorí musia rešpektovať rozhodnutia, ktoré
im nie sú po chuti. Je to tak v rodine, pri vzdelávaní, v
práci aj v spoločnosti. Väčšina ľudí prijíma vládnutie s nevôľou,
ale vládcovia je vedia donútiť poslúchať. Keď disidenti porazia
donucovací mechanizmus, musia si sami vytvoriť nový systém
pre skupinové rozhodovanie, inak skupina zaniká. Úplná sloboda
je nemožná v akejkoľvek skupine. Problém je aj v tom, že väčšina
ľudí preferuje žiť v skupine než žiť sami pre seba. I keď
absolútna sloboda v skupine je nemožná, je často možné zlepšiť
úroveň slobody v skupine do vyššej úrovni. V parlamentnej
demokracii majú ľudia viac slobody než v diktatúre. V priamej
demokracii, majú ľudia viac slobody než v parlamentnej demokracii.
Dnes si väčšina myslí že parlamentná demokracia poskytuje
najvyššiu formu možnej slobody v spoločnosti. Bolo to pravdou
do obdobia zavedenia elektronického komunikovania. Od toho
obdobia môže existovať štát, ktorý je oveľa slobodnejší než
parlamentná demokracia.
Priama demokracia
Každý deň milióny ľudí rozhoduje denne za
pomoci bankomatov. Tieto rozhodnutia sa týkajú ich financií.
Väčšina ľudí sa netrápi počítačovými programami, ktoré tieto
operácie umožňujú. Tieto programy upravujú ich účty a presúvajú
kópie všetkých rozhodnutí do ústredného počítača, ktorý ich
spoločne spravuje. Sumáre môžu kontinuálne vidieť bankoví
úradníci. Takéto programy možno jednoducho upraviť na prijímanie
nielen finančných rozhodnutí, ale aj na politické, umožňujúc
každému občanovi použiť automat na priame hlasovanie o akejkoľvek
politickej otázke. Na základe toho môžme pokladať voľby predstaviteľov,
parlament a vlády za nadbytočné. Všetci občania môžu použiť
jestvujúce technické zariadenia na politické rozhodovania
priamo bez sprostredkovania. Priamym rozhodovaním môžu občania
rozhodovať o svojom živote. Toto im umožní byť viac slobodní
ako v parlamentnej demokracii, kde za nich rozhodujú poslanci.
Štát postavený na princípe KAŽDÝ OBČAN – JEDEN HLAS – KU KAŽDÉMU
ROZHODNUTIU, je priamou demokraciou (PD). Elektronické prostriedky
umožňujú priamu demokraciu. Priama vláda všetkých občanov
je možná TERAZ. Všetci občania môžu priamo rozhodovať o politických
otázkach a byť vládou. Takto vznikne vláda ovládaných. Právo
bude vychádzať od záujmu spravovaných. Bankomaty nevykonávajú
žiadne politické rozhodnutia, iba prijímajú, zaznamenávajú
a vykonávajú rozhodnutia majiteľov magnetických karát. V súčasnosti
sú milióny rozhodnutí (bankových operácií) uskutočňované sieťou
bankomatov. Táto technika sa ukázala ako spoľahlivá pri správe
našich vlastných financií. Môže byť uplatnená i pri politickom
rozhodovaní. Dokáže zaznamenávať a sumarizovať rozhodnutia
miliónov hlasov okamžite. Spočítanie miliónov hlasov v sekundách
bolo v minulosti nemožné. Bolo potrebné mať reprezentantov
kým nebolo možné spočítavať milióny hlasov v sekundách. Dnes
keď je to možné nepotrebuje mať volených zástupcov. Nemusíme
vkladať hlasovacie lístky do volebných urien a niekoľko dní
ich sčítavať. Môžeme vložiť magnetickú kartu priamo do automatu
(resp. použiť internet, mobilný telefón) označiť našu voľbu
a vidieť okamžite výsledok. Vtedy keď milióny volieb je možné
zrealizovať a vidieť ich výsledok okamžite na obrazovke, volení
zástupcovia nie sú potrební. Namiesto volenia poslancov, každý
občan môže dať návrh, hlasovať bez sprostredkovania. Prečo
máme byť sprostredkovane zastúpení, keď môžeme priamo zastúpení?
Vôľa každého tak bude viditeľná okamžite. Zastaraný, komplikovaný,
pomalý a drahý systém volieb do miestnych, regionálnych a
národných volieb je zbytočný.
Prečo máme udržovať drahý, neefektívny,
odcudzený a skorumpovaný systém, keď je možný oveľa lacnejší,
rýchlejší a čestnejší systém? Uveďme len poslednú volebnú
blamáž pri voľbe prezidenta USA a pochybnosti o korektnosti
zratúvania hlasov na Floride.
Dnes po prvý krát v histórii ľudstva, je
možné aby milióny mohli priamo rozhodovať vo svojom štáte
bez sprostredkovania. V novom systéme budú občania o mnoho
slobodnejší než v parlamentnej demokracii, kde sú občania
slobodní iba v deň parlamentných volieb. Menšinový názor bude
musieť dodržiavať názor väčšiny a preto menšina nebude slobodná.
Avšak postavenie menšiny nie je trvalé. Nové hlasovanie k
pôvodnému rozhodnutiu môže zmeniť menšinový názor na väčšinový.
Toto je výhodou oproti parlamentnej demokracii, kde ani väčšina,
ani menšina nie je slobodná, pretože ich zástupcovia za nich
rozhodujú.
V 17. a 18. storočí úsilie proti vláde feudálnej
autokracie bolo vedené pod heslom „Žiadne dane bez reprezentovania
v parlamente“. Tento cieľ bol dosiahnutý. Zvýšila sa tak sloboda
väčšiny obyvateľov v spoločnosti. V 21. storočí bude vedený
spor so zastupiteľskou mocou v mene umožnenia zásady „Žiadne
záväzné rozhodnutie bez uplatnenia práva priameho hlasovania“.
„Priameho“ sa myslí znamená bez sprostredkovania. V politike
to znamená bez volených zástupcov. Tento boj bude vyhraný
tiež. Zvýši sa tým sloboda pre všetkých o veľa ďalej za jej
súčasné hranice. Isto jestvuje silná opozícia avšak toto úsilie
povedie k implementácii priamej demokracie. Už v Nemecku existuje
na tom princípe strana priamej demokracie, ktorá sprostredkúva
názory občanov pre súčasných poslancov Bundestagu. Takto by
mohlo vzniknúť stále „virtuálne“ zhromaždenie občanov Slovenskej
republiky. Uplatnenie priamej demokracie by mohlo byť univerzálnejšie
využité aj v iných organizáciách ako sú napr. odbory, politické
strany by sa premenili na diskusné a školiace organizácie
ľudí s podobným názorom apod. Dopad aplikácie priamej demokracie
by bol rozsiahly. Ľudia by sa plne zaujímali o dianie okolo
seba.
V Porto Alegre v Brazílii a vo viac ako
v 70 mestách tisíce občanov a mimovládne organizácie sú každoročne
podieľa na rozhodovaní o použití a kontrole rozpočtu. Plán
pre zdravú demokraciu v USA využíva teledemokraciu, kde občania
(12 – 24 osôb sa priamo zúčastňuje rokovaní a 600 osôb dištančne
napr. cez počítač, telefón, telekonferencie a pod) predstavujú
verejnú vôľu. Rady múdrosti – vznikajú tak že sa vyberajú
do nich losovaním občania, každé 3 - 12 mesiace na rešpektovanie
toho čo si obyvateľstvo želá. Po vzájomnej dohode s municipalitou
je potom oznámená dohoda o postupe. Voľba vládcov lósom tak
ako to bolo používané v starých Aténach nie je nepoužiteľná
aj v 21. storočí.
Odpovede na možné námietky
Mnohí sa domnievajú že obyčajný človek nemôže
vykonať zodpovedné rozhodnutia, pretože na to treba osobitnú
kvalifikáciu. Ak je politické rozhodovanie špeciálnou kvalifikáciou,
prečo sa nevyučuje na univerzitách? Rozhodovanie nie je remeslom.
Je to výber. Rozhodnúť sa je výber z možností. Voľbám sa nemožno
naučiť. Vybrať si znamená dávanie prednosti. Ľudia si vyberajú
to čo považujú za najlepšie. Čo je najlepšie je určené hodnotami,
nie kvalifikáciou. Ani veľké množstvo skúseností, alebo informácií,
nepresvedčí veriacu osobu hlasovať za zrušenie vzdelávania
náboženstva.
Niektorí veria, že bežní ľudia nemôžu urobiť
žiadne rozhodnutie z dôvodu, že majú nedostatok informácií
o problematike. Panely expertov v televízii pravidelne môže
diskutovať v televízii, odpovedať na telefonické otázky, na
otázky publika a takto poskytovať potrebné informácie. Členovia
panelov by mohli byť vyberaní losovaním zo zoznamu expertov
špecializujúcich sa na určité otázky. Toto by znížilo ovplyvňovanie
spôsobené osobnými hodnotami expertov.
Niektorí sa obávajú, že keď všetci občania
budú mať právo navrhovať rozhodnutia, bude tu priveľa rozhodnutí.
Opak dokazujú denne parlamenty. Počet rozhodnutí ku každej
problematike je oveľa nižší než je počet členov parlamentu.
Podstata problému, nie počet členov parlamentu determinuje
počet návrhov. Navyše parlamenty vyžadujú trojkolové hlasovanie
ku každej otázke. Rozhodnutia, ktoré nezískajú limitný počet
hlasov nepokračujú. Toto pomáha znižovať počet rozhodovaní.
Existujú dva základné typy rozhodnutí, politické
rozhodnutia a rozhodnutia o uplatňovaní politiky. Politické
rozhodnutia odpovedajú na otázku: Čo robiť? Rozhodnutia o
realizácii riešia otázku: Ako to urobiť? Politika je primárne
o rozhodovaní. Je vyjadrením vôle spoločnosti. Každý občan
má právo a schopnosť o tom čo má robiť spoločnosť. Politické
rozhodovanie závisí na preferenciách. Preferencie sú odvodené
od hodnôt, nie od expertíz. Nemáme žiadneho experta na preferencie.
Obyčajní ľudia môžu preferovať rovnako ako ich volení či nevolení
predstavitelia. V priamej demokracii všetci občania vykonávajú
rozhodnutia na základe ich vlastných preferencií.
Rozhodnutia k implementácii si často vyžadujú
technickú expertízu. Občania môžu v priamej demokracii rozhodnúť
o poverení expertov vykonávať tieto rozhodnutia, za zachovania
si práva zrušiť ich rozhodnutia alebo zrušiť ich poverenie.
Experti by mohli byť vyberaní lósom zo zoznamu expertov. Opakované
losovanie môže vymeniť tých čo sa ukázali byť neefektívnymi,
alebo skorumpovanými. Výber lósom znižuje korupciu. Korupcia
nie je časťou politiky, je časťou systému, kde úzka skupina
vládne. Tí čo sa snažia získať náklonnosť vrchnosti sa utiekajú
k úplatkom. Vládnuca vrstva to chápe ako súčasť ich moci.
Keď všetci budú rozhodovať nebude uplácaných a ani tých čo
dávajú úplatky. Navyše úplatky neovplyvnia výsledky lósu.
Takýmto spôsobom môže priama demokracia odstrániť korupciu
z politiky.
Niektorí ľudia sa domnievajú že priama demokracia
bude oveľa viac komplikovanejšia než zastupiteľská forma demokracie.
Toto nemusí byť pravdou. Väčšina komplikácii nemá nič s podstatou,
sú iba odvodené od vládnucej moci, chcejúcej si udržať vládu.
Politika bude o veľa zjednodušená a slobodnejšia. V diktatúre
je rozhodovanie jednoduchšie ako v parlamentnej demokracii.
Jediný vládca bez opozície vykonáva všetky rozhodnutia a napriek
tomu dávajú ľudia prednosť parlamentnej demokracii i keď je
komplikovanejšia. Väčšina občanov dáva prednosť slobode i
keď jej systém je zložitejší ako je priamočiara diktatúra.
Niekto bude oponovať zo zásady. Je to tzv.
absolútna elita. Desí ju priama vláda občanov. Elita odmieta
priamu demokraciu ako populistickú a vládu davu. Je presvedčená,
že vláda väčšiny prinesie nešťastie pre ňu samotnú a aj pre
celok. Jedným z takýchto príkladov je hlasovanie väčšiny,
ktoré priviedlo k moci nacistov v Nemecku v 1933 roku. Toto
nie je argument proti priamej demokracii. Týka sa to ktoréhokoľvek
systému. Osamelý vládca môže urobiť katastrofické rozhodnutia,
tak ako aj zvolení reprezentanti. V skutku čím je menšia skupina
vládnucej elity, tým je väčšie nebezpečenstvo rozmarov, egoistických
úletov a extravagancií. Čím je väčší počet tých čo sa podieľajú
na rozhodovaní, tým skôr sa neschvália politické omyly, je
lepšia kontrola a skôr sa presadí záujem o všeobecné dobro.
Navyše davová psychóza s tendenciou sa pripojiť k väčšine
je v prípade elektronického hlasovania neutralizovaná. Žiadny
politický systém nie je imúnny od zlých rozhodnutí. Priama
demokracia umožňuje okamžitú nápravu, naopak zastupiteľská
forma ponecháva pôvodcov pochybenia pri moci prinajmenšom
do ďalších volieb. Navyše katastrofické dôsledky v prípade
priamej demokracie vedú pôvodcov k prehodnoteniu postupu.
V prípade zastupiteľskej formy i po výmene vládnucej skupiny,
nemusí prísť k prehodnoteniu postupu a noví opakujú chyby
starých.
Mnohí si myslia že egoizmus, hrabivosť a
politická apatia premení priamu demokraciu na džungľu spravovanú
bezuzdnými egoistickými inštinktami. Títo vidia negatívnu
podstatu ľudstva ako jeho večnú podstatu. Avšak v období napr.
generálneho štrajku vo Francúzsku v roku 1968 prepukla dobrá
vôľa, solidarita a záujem o veci verejné, v miere čo prekvapila
Francúzov samotných. Egoizmus, hrabivosť a apatia sú produktom
súčasnej formy moci. Uzávery o individualizme ignorujú pôvod
tohto javu spôsobenému vzťahov moci k jednotlivcovi. Keď sa
toto zváži námietky voči priamej demokracii zanikajú. Priama
demokracia tak dostáva inú prizmu ako tvorca novej individuality:
starajúcej sa, kreatívnej a hlboko sa zaujímajúcej o spoločnosť.
Podiel na tvorbe rozhodnutí vplýva na zodpovednosť.
Niektorí sa obávajú zodpovednosti. Toto je postoj deti, ktoré
sa boja straty rodičovskej lásky. Dospelí, ktorí majú obavu
zo zodpovednosti, potrebujú pomoc na jej prekonanie. Obava
zo slobody a zodpovednosti svedčí o nezrelosti. Dá sa tomu
pomôcť.
Niektorí podporovatelia priamej demokracie
nemajú jasnú predstavu o tom čo to je. Podporujú rôzne referendá
a občianske iniciatívy pre lepšiu kontrolu zvolených reprezentantov,
pri akceptovaní zastupiteľskej formy demokracie. Nedostatok
jasne definovanej alternatívy zastupiteľskej demokracie ich
obmedzuje iba na jej reformy. Nimi navrhované reformy iba
vyhladzujú problémy tejto demokracie. Je možná spolupráca
s každým, kto má za cieľ zlepšiť spoločenský systém akou je
napr. zastupiteľská forma demokracia. Majme však na pamäti,
že cirkev vznikla ako nástroj na šírenie kresťanstva, komunistická
strana ako prostriedok slúžiaci komunizmu. Pri obidvoch sme
historicky boli svedkami ich zámeny z nástroja na cieľ. Tendencia
zamieňať nástroj za ciel musí byť bez odmietnutá. Prostriedky
sa nikdy nesmú stať cieľom.
|